Maliarka Katarína Zemková počas vernisáže (5 fotografií)

Trinásť rokov nikde nevystavovala

Katarína Zemková vyštudovala na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre v rokoch 1996 – 2001 okrem výtvarnej výchovy aj históriu a muzeológiu. Maľovať a kresliť začala cielene už vo svojich dvoch rokoch.

„U mňa bolo maľovanie odmalička vášeň. Keď ma chceli moji rodičia utíšiť a umlčať, tak mi dali do rúk papier. Pre mňa bolo vždy maľovanie radosťou, relaxom, životom. Mala som neskôr obrovské šťastie na skvelých učiteľov, ktorí ma vynikajúco viedli,“ usmiala sa Katarína Zemková.

„Vyštudovala som aj históriu a muzeológiu a mala som v sebe zafixované, že „umelec“ je len akási „nadávka“. Išla som pracovať do komerčnej sféry, narodili sa mi traja synovia. Venovala som sa ich výchove. Láska k maľovaniu sa ale udusiť nedá. A tak som z komercie odišla a začala intenzívne vystavovať.“

Mysľou sa vracia do babičkinej záhrady

Od roku 2016 pripravila už dvadsať samostatných výstav. V Bratislave, Košiciach, vo Zvolene, v Piešťanoch a iných mestách.

A tak na jej výtvarnom konte pribúdalo čoraz viac neprehliadnuteľných artefaktov. Obrazy Kvietočky, Vo víre vášne, Pobozkané pole, Kvety, Explózia, Milovaná, Pred rannou rosou či Vtlačené do srdca, ale aj množstvo pútavých abstraktných diel ponúka návštevníkovi výstavy pohľad do sveta plného optimizmu a krásnych scenérií.

V jej dielach prúdi životodarná energia, ktorú autorka posiela k divákovi. „Maľby Kataríny Zemkovej sú miazgou, prinášajú energiu a explóziu farieb. Je to práve dynamika a vášeň, ktorú z jej obrazov cítime,“ potvrdila kurátorka výstavy Ela Porubänová.

Materstvo ju ovplyvnilo aj v tvorbe

Zemková si vytvorila vlastný pohľad na stvárnenie prírody i sveta okolo seba. V detaile vidí celok, v ktorom však niekedy realitu rozotiera do nejasnej až abstraktnej atmosféry.

Učitelia Kataríny Zemkovej dokázali podporiť v mladej autorke všetko, čo v nej bolo. Umelecky vyrásť jej pomohol aj grafik Igor Benca, sochár Viliam Loviška, dizajnér Jozef Dobiš, maliar Jozef Jaňák či skvelý surrealistický maliar Karol Baron.

„Je to nový život. Ja maľujem v herni mojich detí, kde sa spolu učíme a kde mám okamžite svojich najväčších kritikov. Keď maľujem, synovia pozerajú poza môj chrbát a obrazy okamžite riešia, chvália, kritizujú i hodnotia. Najmenší z nich má veľký talent, ale vôbec ho neovplyvňujem a nechávam mu slobodu,“ usmiala sa Zemková.

Bosé chodidlá na farebnom koberci v prírode

Hoci sa venuje predovšetkým prírodným a abstraktným motívom, výtvarným idolom Kataríny Zemkovej bol slávny rakúsky expresionista Egon Schiele. Tvorba muža, ktorý zomrel už ako 28-ročný na španielsku chrípku, ju dodnes fascinuje.

„Veľakrát sa chodím na jeho obrazy pozerať do Viedne. Doma potajme sa aj ja venujem kresliarstvu, ktorým ma Schiele inšpiroval,“ potvrdila. Katarína Zemková sa v témach, v maliarskom uchopení nebojí experimentovať a vždy nachádza nové postupy, ako vlastné asociácie vyjadriť a umelecky spracovať.

Maľby nesú v sebe príbeh, spomienky a nehu, emóciu a lásku, nostalgiu a krásu, zápletku i radosť.„V jej kompozícii dokážeme rozoznať atmosféru z najbližšieho okolia, trebárs z babkinej záhrady, detaily bosých chodidiel slastne cupitajúcich po mäkkom farebnom prírodnom koberci. Energiu v jej dielach neuveriteľne znásobuje zaujímavými motívmi v podobe vtákov, vtáčích krídel, oviec či ľudských chodidiel,“ povedala Porubänová.

Svoje intímne a súkromné myšlienky dokáže zaznamenať aj pre neznámeho a anonymného diváka pocitom vzájomnej blízkosti, vrúcnosti a uveriteľnosti.

„Katka Zemková si každou novou maľbou upevňuje a snáď aj overuje svoju umeleckú cestu. V najnovších dielach sa sústreďuje do svojho vnútra, nálad, pocitov a filozofie. V jej dielach ide o súznenie maliarskeho citu a túžby tvoriť s talentom a osudovým určením autorky,“ dodala Porubänová.